V 19.st. dosiahlo hlohovské vinohradníctvo svoj vrchol, vína boli cenené pre ich chuť, arómu, dlhú skladovateľnosť a aj vďaka tomu, sa Nitrianska župa stala druhým najväčším producentom vína na území Slovenska. Prišli však pohromy v podobe fyloxéry a peronospóry, ktoré r. 1889 a najmä r. 1892 postihli naše vinice. Zač. 20.st. sa z Hlohovca vyvážalo najmä hrozno a rozvoj vinárstva nastal až v medzivojnovom období. V dobe po vzniku 1. ČSR odchádzali „fraštačani“ aj na Podkarpatskú Rus – Berehovo, ako žiadaní odborníci na vinohrad a víno. Po r. 1948 zasiahlo vinohradníkov i vinárov socialistické združstevňovanie; boli aj úspechy vo vinohradníckej veľkovýrobe na Jednotnom roľníckom družstve J. Fučíka a Vinárskych závodoch v Hlohovci, ľudia mali svoj „longoš, longáš“ pri dome, zopár „hláv“ po chotári, určitý čas boli pridelené aj družstevné „záhumínky, záhumenice“, v 70.r. 20.st. populárne záhradkárske osady aj s vysadeným viničom, „ščepy“ k nám chodili kupovať záujemcovia od Nitry aj Serede, v obľube boli stretnutia vo vtedajších družstevných viechach Jašter a Balaton, aj „Fraštacká vinárna pod Beranom“, v meste bývali oficiálne oslavy vinobrania a r. 1983 pribudli IFOS – Inovecké folklórne a oberačkové slávnosti s alegorickým sprievodom a oslavami na amfiteátri. Po r. 1989 sa potomkovia našich vinohradníkov snažili nadviazať na zašlú slávu „fraštackého“ vinohradníctva. V snahe dať o sebe vedieť, začali hlohovskí vinári r. 2003 organizovať „Hlohovskú ochutnávku vín“, od r. 2009 ako „Víno Hlohovec“, na podnet Pavla Tuturu bol založený r. 2006 „Cech vinárov Hlohovecka, o. Z.“, ktorý od r. 2007 organizuje „Fraštacké putovanie za vínom“ – r. 2010 ocenené ako najkrajšia vinárska akcia na Slovensku, podaktorí naši vinári boli prijatí do prestížneho združenia EVIRS – Európsky vinársky rytiersky stav, vo februári 2010 hostil Hlohovec LEGÁTFEST – stretnutie vinárov zo Slovenska, Maďarska a Rakúska…
Pristavme sa ešte pri jednej „fraštackej“ rarite – „hajlochy“. V malokarpatskej vinohradníckej oblasti neboli, Skaličania majú „búdy“, na Slovácku „sklípky“ a turistov lákajú hajlochy na rakúskej Weinstrasse. V 70.r. 20.st. patrili medzi najstaršie hajlochy na Slovensku – Žemberovce /okr. Levice, z r.1770/, Šoporňa /okr. Galanta, 1816/ a Hlohovec z r. 1832. Podnes zostali najmä na Požitaví, v Sebechleboch ako pamiatková rezervácia a jeden v expozícii Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre. Hajlochy bývali roztrúsené po chotároch, alebo v zhlukoch ako aj tie „naše“ /pôvodne patrili H. Zeleniciam/ v časti „Pod Beregom“, delené na „Horné a Sponné Šomody“. Na vinárske práce slúžila nadzemná stavba z nepálených tehál, krytá ražnou slamou, z nej klesalo „žrídlo“ do podzemného priestoru hĺbeného do svahu „pivnic“, na uskladnenie vína. Doposiaľ tu zostal už ten posledný z pôvodných „hajlochov“, hoci má strechu prekrytú vlnitým plechom, nadpražie tesárskych dverí zanecháva odkaz okoloidúcim, vročenie v pozdĺžnej kartuši – 1882 a iniciály majiteľov.