Dva razy nevstúpiš do tej istej rieky ani sa z rovnakého vinohradu nenapiješ toho istého vína. Aj rok 2013 potvrdil, že osudom vína je ročník. Práve on odlišuje víno od vína z tej istej vinice. Keby sa roky podobali na seba ako vajce vajcu, mali by to vinári jednoduché. Každú jeseň však dozrie hrozno, ktoré si vyžaduje iný prístup. V jednom panuje zhoda: vlaňajšok ako celok prial ružovým vínam. Slovensko sa čoraz viac profiluje ako stabilná krajina ružového vína.
Rok 2013 nesklamal milovníkov ružového vína. Veď počnúc Parížom, pokračujúc Madridom a končiac Cannes zbierali tejto jari slovenské „roséčka“ jednu zlatú medailu za druhou. Biele vína, tradičný slovenský produkt, sa ukázali v lepšom svetle ako červené. Nehľadiac na otepľovanie, prírodné podmienky severnej vinohradníckej oblasti stále viac žičia bielym vínam. Červené vlani dostali menej slniečka ako v excelentných ročníkoch 2009 či 2011. Nie každý rok sú červené vinárske hody, ale nájdu sa vinice, kde aj červené sľubuje príjemné prekvapenie. Veľké nádeje vkladajú do vín ročníka 2013 tokajskí vinohradníci. Po viacerých chudobných rokoch obrali vlani dosť cibéb, teda hrozienok napadnutých ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea. A to je dobrý základ na produkciu najušľachtilejších tokajských výberov.
Biele sú svieže a voňavé
Keď vlani ešte začiatkom apríla pokryl vinice sneh, neveštilo to ľahký rok. Leto, najmä koniec augusta, bolo dosť daždivé. Už sa zdalo, že sa vo vinohradoch nedočkajú babieho leta, napokon sa objavilo a trvalo aj cez Dušičky. „Tí, čo vlani nezvládli ochranu proti múčnatke, museli oberať skoro, ale dobrí vinohradníci si počkali na prémiu v podobe babieho leta,“ trefne charakterizoval udalosti odohrávajúce sa v slovenských viniciach trnavský vinár Vladimír Mrva. Biele vína z vlaňajšej úrody budú podľa neho o čosi tenšie ako po iné roky. Majú totiž vyšší obsah kyselín, sú však veľmi svieže, síce menej štruktúrované a plné, ale zato s výrazným aromatickým profilom. Ich prednosťou je esprit, ľahkosť, sviežosť. Prevažne však nepôjde o vína na dlhé zrenie. V tom sa zhoduje s Vladimírom Mrvom aj Karol Kríž z topoľčianskych Vinárskych závodov, ktoré spracúvajú hrozno z viníc Nitrianskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Konštatoval, že biele prívlastkové vína nemajú parametre ročníkov 2012 ani 2011, na počudovanie akostné vína sa vydarili. Slovensko je malá krajina, ale tak, ako sa náhle doslova z metra na meter mení pôda vo vinohradoch, mení sa aj množstvo zrážok a slnka.
Šľachtiteľ viniča Ondrej Korpáš vraví, že v bielych vínach je vyšší obsah kyselín aj preto, že v poslednej fáze dozrievania hrozna neprebehla pre sucho fotosyntéza úplne ideálne. Napriek tomu však považuje ročník 2013 za solídny. Ďalší známy vinohradník a vinár Miroslav Petrech zo Chateau Belá označil vlaňajšok priebehom počasia za kostrbatý. Bielym vínam však neublížil, sú veľmi pekné a šťavnaté. Za favoritov svojho vinohradu považuje Miroslav Petrech neveľmi rozšírenú odrodu Breslavu a Rizling vlašský. Absolútnym hrdinom ročníka však bude cibébový Rizling rýnsky. „Len v niektorých ročníkoch má na Slovensku mušt Rizlingu rýnskeho extrémne vysoké cukry a zároveň aj vysoké kyseliny. V litri takéhoto vína je okolo 250 gramov zvyškového cukru a 9 až 10 gramov kyselín. Vlaňajšok mi takéto víno podaroval,“ pochvaľuje si Petrech. Takže napokon to bude dobrý ročník.
Koniec dobrý, všetko dobré
Rok 2013 nesklamal milovníkov ružového vína. Veď počnúc Parížom, pokračujúc Madridom a končiac Cannes zbierali tejto jari slovenské „roséčka“ jednu zlatú medailu za druhou. Víno Mrva &Stanko, Víno Matyšák, Martin Pomfy, to je len zopár mien, ktoré excelovali. Ružové vína sa vlani vyrobili nielen z tradičného Cabernetu Sauvignon a Frankovky modrej, ale aj Svätovavrineckého, Rulandského modrého či Modrého Portugalu. Od roku 2010, keď sa stal v Paríži šampiónom ružový kabernet Vladimíra Mrva a Petra Stanku, Slovensko získava za atraktívne ružové vína veľa ocenení, ktoré svedčia o tom, že máme polohy, ktoré nesklamú. Kým červené vína sú riskantné, ružové vychádzajú takmer naisto. Ako vraví modranský enológ Jozef Kováč, je to vec správneho načasovania zberu a pravdaže citlivej vinárskej ruky a úst. Špičkové ružové zvláda k spokojnosti spotrebiteľov čoraz viac vinárov. O červených vínach ročníka 2013 odzneli rôzne poznámky. „Sú trochu hádankou, aké sú, ukáže až rok 2015 či 2016,“ myslí si Vladimír Mrva. Ondrej Korpás sanetajil tým, že mladé červené sú drsnejšie ako po iné roky, ale dobrí technológovia si s nimi poradia. „Hlavne však chcú tieto vína čas,“ zdôrazňuje Miroslav Petrech. Koniec dobrý, všetko dobré. Tokajskí vinohradníci sa o tom presvedčili vlani. Studená jar ich vystrašila, ale zlatá jeseň porodila toľko cibéb, že Jaroslav Ostrožovič z Veľkej Tŕne hovorí o možnosti zopakovať skvelé tokajské ročníky 1989 či 1983. Príroda podarovala hrozno na výnimočné tokajské výbery. Vydarili sa však aj odrodové tokajské vína Furmint, Lipovina či Muškát žltý. Aký bol teda rok 2013? Napínavý, plný „klimatického“ dramatizmu, čo sa prejavuje v kompozícii všetkých vín. Väčšina bielych mokov sa spolu s ružovými už dostáva do predaja. Treba ich ochutnať, aby si každý vytvoril svoj názor na to, či si vinári poradili s konšteláciou chutí a vôní, ktoré im namiešala v hrozne a dnes už vo víne nevyspytateľná príroda.