Čerešne, hrušky, orechy, slivky, ringlóty, mišpule, oskoruše, ríbezle a tie naše vinohradnícke Borody, Kuzmy, Poláne, Fuzeky, Erdíle (Erdélyovo), Mácady, Posádka, Damašky, Bakšajka, Homole, Klenárica, Zelenické, Kotrgál, Maderožd. Kde oko dohliadlo, v okolí obcí Dvorníky a Bojničky boli väčšie či menšie roličky sedliakov. Hlavne vinice. Na ne dohliadal svätý Urban, ktorý je na „Polánoch“ v kaplnke od roku 1862.

Teraz je už bez viníc. Len z predaja ovocia na trhu (rínku) v Hlohovci a vína Belžíkovi, Fussmanovi a iným obchodníkom mali sedliaci hotové peniaze na živobytie a na štúdium aspoň jedného potomka z rodiny.

„Ty Maryša budeš robyt doma a Heda pójde do školy“ a bolo.

Pristavil sa obchodník s vínom pred domom môjho deda a pýtal sa môjho malého ujca:
„ Chlapče máte Otelo?“.
Odpovedal : „My? – any korínek, lebo mna od neho hrllo škrábe“.

Áno boli tu :“ Samorodáky, Otelo, Bílý Samorodák, Delevár“, ale aj ďalšie odrody hlavne „Portugál“ a Kadarka „Pehavá“ a sladká – surovina do Huberta v Seredi.

 Čas sa nevráti, veľa sa zmenilo. Zo sedliakov sa stali družstevníci, polia sa scelili, drobné vinice úplne zlikvidovali a na ich mieste vznikli scelené polia veľkovýrobne priemyselne obrábané. Začali sa zakladať veľké ucelené plochy viníc, ktorých ešte pred rokom 1989 bolo 180 hektárov. Pokračovateľom tradície poľnohospodárskych družstiev v Bojničkách a Dvorníkoch bolo JRD Československo-Kubánskeho priateľstva so sídlom v Bojničkách, ktoré sa v roku 1990 transformovalo na Roľnícku a obchodnú spoločnosť a.s. Bojničky. Tá v súčasnosti obhospodaruje 1800 ha ornej pôdy a vlastní 65 ha viníc v katastri obce Bojničky.

Vo výsadbách sú zastúpené odrody Rizling rýnsky, Tramín červený, Burgundské biele, Sauvignon, Burgundské modré na vinohradníckych honoch Bakšajka,Homole,Damašky. V súčasnom období prebieha celková rekonštrukcia a obnova viníc. Pôsobivé sú vinice vysadené na terasách Homole, ktoré obohacujú kolorit tejto krajiny. RaOS a.s. Bojničky je pestovateľom hrozna. Časť produkcie je spracovávaná v dcérskej spoločnosti REVA Bojničky a.s. Bojničky, ktorá ako prvá v našom regióne začala produkovať vína s prívlastkom.

 Urobíme z tohto regiónu znova rajskú záhradu? Skúsme to v zmysle biblického : „Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane“ . Je to naša povinnosť. Naši potomkovia nám budú za ňu vďační

Francúzi vyvolali záujem o svoje vína a vinohrady rôznymi historkami. Aj slovenské vinohradnícke hony ich majú, lenže málokto ich pozná.

Príbeh o viničnom úbočí Šomode, trblietajúcom sa vo vodách Váhu pri Hlohovci, rozpráva tamojší vinohradník Richard Soják:

„Šomode datus, Blanare plantatus“, oznámil raz svojim farníkom z kancľa hlohovský dekan Pavol Šiška. Tento muž nebol len signatárom Pittsburskej dohody, ale aj veľkým milovníkom a znalcom vína. Pochádzal z rodiny kopáča vinohradov, ktorý vedel, že kým Šomode rodia, Blanare dávajú iba „planobu“, prekladá latinskú terroirovú šifru o hlohovských viniciach Richard Soják.

V čom je unikátnosť honu Šomode ? Svah otočený k Váhu pokrýva málo úrodná ílovica, pod ktorou sú piesky. Je to hon neuveriteľných kontrastov. Už v polmetrovej hĺbke sa miestami nachádza voda, o čom svedčí trstinový ostrovček v lone vinice. Uprostred leta však pôda vysychá a chlap do puklín ílovitej pôdy poľahky strčí ruku.

Vinica leží v slnečnom kotly otočenom k juhozápadu. Do deviatej večer tu praží slnko. Človek by sa tu uškvaril, zato vinič si voľká, ale napríklad Frankovka modrá, ktorú do terroirového testu zo spoločnosti Víno Matyšák priniesol jej technológ Jaroslav Žák, sa vyznačuje mimoriadnou plnosťou a ovocnosťou, dochuť vína je dlhá a príjemná.

Prečo? Nepochybne je to vec vinárskeho majstrovstva, ale Jaroslav Žák poukazuje na tri výnimočnosti honu Šomode. Predovšetkým pripomenie, že hoci formálne hlohovské vinohrady patria do Malokarpatskej oblasti, v skutočnosti s ňou nič nemajú. Ležia predsa na päte Považského Inovca.

Po druhé, vari nikde inde na Slovensku vinič nemá takú istú budúcnosť ako na tomto hone. Rastie na svahu v plávajúcej ílovito-pieskovej zmesi. To odrádza od výstavby viliek, na rozdiel od malokarpatského Limbachu, ktoré túto obec obrali o jej tisícročnú vinársku minulosť a takmer vyhubili vzácne Silvánske zelené.

A napokon je tu Richard Soják, vinohradnícky mušketier, ktorý zmladením uchoval 45-ročnú výsadbu Frankovky modrej pre súčasníkov. Na hone Šomode sa okrem frankovky rodí aj výnimočné dobrý kabernet, aj burgundské odrody Chardonnay a Rulandské biele.

Šomode sú neobyčajné, nevšedné, mimoriadne. Ešteže má Slovensko ľudí, ktorí vedia, čo je pozlátka a čo skutočná hodnota.

Dňa 3.5.2014 sa uskutočnil 8. ročník už tradičného fraštackého putovania za vínom. Hlohovec nielen, že je malebné mestečko na úpätí Považského Inovca a Šintavskej pahorkatiny,ale je aj producentom fantastických produktov z Našich vinohradov. Už starogrécky filozof a učenec Homér v 8. storočí pred n.l.“ povedal len tam kde je intelekt a vedomosť sa môže hrozno meniť na pôžitok“. Som rád ,že som sa narodil v meste, ktoré toto potešenie môže poskytovať a presvedčiť sa u Našich vinárov o pravde výroku. 1200 putujúcich po meste na krku nesúcich logo tašku svoj pohárik a mapu sa presúvali od vinára k vinárovi.Mestom sa šírila radosť putujúcich, smiech, dobrá nálada,sršali vtipy ,čo sa stáva málo vídané v Našej spoločnosti a pritom ich spojil jeden fenomén „víno“. Doplnkom nebol len sprievodný program v niektorých stanoviskách ,kvalitná strava,ale aj opät možnost návštevy múzea. Určite nostalgickým sa stal kyvadlový autobus Jašter-Golguz –mesto, ktorý pripomenul minulú dobu cestovania preplneným autobusom. Vinárov zo všetkých kútov Slovenska sme prijali za svojich a dali sme možnosť Nám domácim isť s nimi do boja o priazeň zákazníka. Podľa výsledku anketových lístkov hodnotím, že sa to vinárom podarilo. Teším sa s vinármi na ďalšie stretnutie,ktoré pre Vás pripravujeme v nádherných vinohradoch Hlohovecko-Šintavskej oblasti dňa 14.6.2014 na promo akcii „Víno z hrozna“ . Pochod cez vinice Hlohovec-Šintava pre peších aj cykloturistov.

Tutura Pavol
Predseda cechu vinárov