rajska-zahrada-list-slnkoČerešne, hrušky, orechy, slivky, ringlóty, mišpule, oskoruše, ríbezle a tie naše vinohradnícke Borody, Kuzmy, Poláne, Fuzeky, Erdíle (Erdélyovo), Mácady, Posádka, Damašky, Bakšajka, Homole, Klenárica, Zelenické, Kotrgál, Maderožd. Kde oko dohliadlo, v okolí obcí Dvorníky a Bojničky boli väčšie či menšie roličky sedliakov. Hlavne vinice. Na ne dohliadal svätý Urban, ktorý je na „Polánoch“ v kaplnke od roku 1862.

Teraz je už bez viníc. Len z predaja ovocia na trhu (rínku) v Hlohovci a vína Belžíkovi, Fussmanovi a iným obchodníkom mali sedliaci hotové peniaze na živobytie a na štúdium aspoň jedného potomka z rodiny.

„Ty Maryša budeš robyt doma a Heda pójde do školy“ a bolo.

Pristavil sa obchodník s vínom pred domom môjho deda a pýtal sa môjho malého ujca:
„ Chlapče máte Otelo?“.
Odpovedal : „My? – any korínek, lebo mna od neho hrllo škrábe“.

Áno boli tu :“ Samorodáky, Otelo, Bílý Samorodák, Delevár“, ale aj ďalšie odrody hlavne „Portugál“ a Kadarka „Pehavá“ a sladká – surovina do Huberta v Seredi.

 Čas sa nevráti, veľa sa zmenilo. Zo sedliakov sa stali družstevníci, polia sa scelili, drobné vinice úplne zlikvidovali a na ich mieste vznikli scelené polia veľkovýrobne priemyselne obrábané. Začali sa zakladať veľké ucelené plochy viníc, ktorých ešte pred rokom 1989 bolo 180 hektárov. Pokračovateľom tradície poľnohospodárskych družstiev v Bojničkách a Dvorníkoch bolo JRD Československo-Kubánskeho priateľstva so sídlom v Bojničkách, ktoré sa v roku 1990 transformovalo na Roľnícku a obchodnú spoločnosť a.s. Bojničky. Tá v súčasnosti obhospodaruje 1800 ha ornej pôdy a vlastní 65 ha viníc v katastri obce Bojničky.

Vo výsadbách sú zastúpené odrody Rizling rýnsky, Tramín červený, Burgundské biele, Sauvignon, Burgundské modré na vinohradníckych honoch Bakšajka,Homole,Damašky. V súčasnom období prebieha celková rekonštrukcia a obnova viníc. Pôsobivé sú vinice vysadené na terasách Homole, ktoré obohacujú kolorit tejto krajiny. RaOS a.s. Bojničky je pestovateľom hrozna. Časť produkcie je spracovávaná v dcérskej spoločnosti REVA Bojničky a.s. Bojničky, ktorá ako prvá v našom regióne začala produkovať vína s prívlastkom.

 Urobíme z tohto regiónu znova rajskú záhradu? Skúsme to v zmysle biblického : „Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane“ . Je to naša povinnosť. Naši potomkovia nám budú za ňu vďační


frankovka-clanokFrancúzi vyvolali záujem o svoje vína a vinohrady rôznymi historkami. Aj slovenské vinohradnícke hony ich majú, lenže málokto ich pozná.

Príbeh o viničnom úbočí Šomode, trblietajúcom sa vo vodách Váhu pri Hlohovci, rozpráva tamojší vinohradník Richard Soják:

„Šomode datus, Blanare plantatus“, oznámil raz svojim farníkom z kancľa hlohovský dekan Pavol Šiška. Tento muž nebol len signatárom Pittsburskej dohody, ale aj veľkým milovníkom a znalcom vína. Pochádzal z rodiny kopáča vinohradov, ktorý vedel, že kým Šomode rodia, Blanare dávajú iba „planobu“, prekladá latinskú terroirovú šifru o hlohovských viniciach Richard Soják.

V čom je unikátnosť honu Šomode ? Svah otočený k Váhu pokrýva málo úrodná ílovica, pod ktorou sú piesky. Je to hon neuveriteľných kontrastov. Už v polmetrovej hĺbke sa miestami nachádza voda, o čom svedčí trstinový ostrovček v lone vinice. Uprostred leta však pôda vysychá a chlap do puklín ílovitej pôdy poľahky strčí ruku.

Vinica leží v slnečnom kotly otočenom k juhozápadu. Do deviatej večer tu praží slnko. Človek by sa tu uškvaril, zato vinič si voľká, ale napríklad Frankovka modrá, ktorú do terroirového testu zo spoločnosti Víno Matyšák priniesol jej technológ Jaroslav Žák, sa vyznačuje mimoriadnou plnosťou a ovocnosťou, dochuť vína je dlhá a príjemná.

Prečo? Nepochybne je to vec vinárskeho majstrovstva, ale Jaroslav Žák poukazuje na tri výnimočnosti honu Šomode. Predovšetkým pripomenie, že hoci formálne hlohovské vinohrady patria do Malokarpatskej oblasti, v skutočnosti s ňou nič nemajú. Ležia predsa na päte Považského Inovca.

Po druhé, vari nikde inde na Slovensku vinič nemá takú istú budúcnosť ako na tomto hone. Rastie na svahu v plávajúcej ílovito-pieskovej zmesi. To odrádza od výstavby viliek, na rozdiel od malokarpatského Limbachu, ktoré túto obec obrali o jej tisícročnú vinársku minulosť a takmer vyhubili vzácne Silvánske zelené.

A napokon je tu Richard Soják, vinohradnícky mušketier, ktorý zmladením uchoval 45-ročnú výsadbu Frankovky modrej pre súčasníkov. Na hone Šomode sa okrem frankovky rodí aj výnimočné dobrý kabernet, aj burgundské odrody Chardonnay a Rulandské biele.

Šomode sú neobyčajné, nevšedné, mimoriadne. Ešteže má Slovensko ľudí, ktorí vedia, čo je pozlátka a čo skutočná hodnota.


fpzv2014-clankyDňa 3.5.2014 sa uskutočnil 8. ročník už tradičného fraštackého putovania za vínom. Hlohovec nielen, že je malebné mestečko na úpätí Považského Inovca a Šintavskej pahorkatiny,ale je aj producentom fantastických produktov z Našich vinohradov. Už starogrécky filozof a učenec Homér v 8. storočí pred n.l.“ povedal len tam kde je intelekt a vedomosť sa môže hrozno meniť na pôžitok“. Som rád ,že som sa narodil v meste, ktoré toto potešenie môže poskytovať a presvedčiť sa u Našich vinárov o pravde výroku. 1200 putujúcich po meste na krku nesúcich logo tašku svoj pohárik a mapu sa presúvali od vinára k vinárovi.Mestom sa šírila radosť putujúcich, smiech, dobrá nálada,sršali vtipy ,čo sa stáva málo vídané v Našej spoločnosti a pritom ich spojil jeden fenomén „víno“. Doplnkom nebol len sprievodný program v niektorých stanoviskách ,kvalitná strava,ale aj opät možnost návštevy múzea. Určite nostalgickým sa stal kyvadlový autobus Jašter-Golguz –mesto, ktorý pripomenul minulú dobu cestovania preplneným autobusom. Vinárov zo všetkých kútov Slovenska sme prijali za svojich a dali sme možnosť Nám domácim isť s nimi do boja o priazeň zákazníka. Podľa výsledku anketových lístkov hodnotím, že sa to vinárom podarilo. Teším sa s vinármi na ďalšie stretnutie,ktoré pre Vás pripravujeme v nádherných vinohradoch Hlohovecko-Šintavskej oblasti dňa 14.6.2014 na promo akcii „Víno z hrozna“ . Pochod cez vinice Hlohovec-Šintava pre peších aj cykloturistov.

Tutura Pavol
Predseda cechu vinárov


ruzoveDva razy nevstúpiš do tej istej rieky ani sa z rovnakého vinohradu nenapiješ toho istého vína. Aj rok 2013 potvrdil, že osudom vína je ročník. Práve on odlišuje víno od vína z tej istej vinice. Keby sa roky podobali na seba ako vajce vajcu, mali by to vinári jednoduché. Každú jeseň však dozrie hrozno, ktoré si vyžaduje iný prístup. V jednom panuje zhoda: vlaňajšok ako celok prial ružovým vínam. Slovensko sa čoraz viac profiluje ako stabilná krajina ružového vína.

Rok 2013 nesklamal milovníkov ružového vína. Veď počnúc Parížom, pokračujúc Madridom a končiac Cannes zbierali tejto jari slovenské „roséčka“ jednu zlatú medailu za druhou. Biele vína, tradičný slovenský produkt, sa ukázali v lepšom svetle ako červené. Nehľadiac na otepľovanie, prírodné podmienky severnej vinohradníckej oblasti stále viac žičia bielym vínam. Červené vlani dostali menej slniečka ako v excelentných ročníkoch 2009 či 2011. Nie každý rok sú červené vinárske hody, ale nájdu sa vinice, kde aj červené sľubuje príjemné prekvapenie. Veľké nádeje vkladajú do vín ročníka 2013 tokajskí vinohradníci. Po viacerých chudobných rokoch obrali vlani dosť cibéb, teda hrozienok napadnutých ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea. A to je dobrý základ na produkciu najušľachtilejších tokajských výberov.

Biele sú svieže a voňavé

Keď vlani ešte začiatkom apríla pokryl vinice sneh, neveštilo to ľahký rok. Leto, najmä koniec augusta, bolo dosť daždivé. Už sa zdalo, že sa vo vinohradoch nedočkajú babieho leta, napokon sa objavilo a trvalo aj cez Dušičky. „Tí, čo vlani nezvládli ochranu proti múčnatke, museli oberať skoro, ale dobrí vinohradníci si počkali na prémiu v podobe babieho leta,“ trefne charakterizoval udalosti odohrávajúce sa v slovenských viniciach trnavský vinár Vladimír Mrva. Biele vína z vlaňajšej úrody budú podľa neho o čosi tenšie ako po iné roky. Majú totiž vyšší obsah kyselín, sú však veľmi svieže, síce menej štruktúrované a plné, ale zato s výrazným aromatickým profilom. Ich prednosťou je esprit, ľahkosť, sviežosť. Prevažne však nepôjde o vína na dlhé zrenie. V tom sa zhoduje s Vladimírom Mrvom aj Karol Kríž z topoľčianskych Vinárskych závodov, ktoré spracúvajú hrozno z viníc Nitrianskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Konštatoval, že biele prívlastkové vína nemajú parametre ročníkov 2012 ani 2011, na počudovanie akostné vína sa vydarili. Slovensko je malá krajina, ale tak, ako sa náhle doslova z metra na meter mení pôda vo vinohradoch, mení sa aj množstvo zrážok a slnka.

Šľachtiteľ viniča Ondrej Korpáš vraví, že v bielych vínach je vyšší obsah kyselín aj preto, že v poslednej fáze dozrievania hrozna neprebehla pre sucho fotosyntéza úplne ideálne. Napriek tomu však považuje ročník 2013 za solídny. Ďalší známy vinohradník a vinár Miroslav Petrech zo Chateau Belá označil vlaňajšok priebehom počasia za kostrbatý. Bielym vínam však neublížil, sú veľmi pekné a šťavnaté. Za favoritov svojho vinohradu považuje Miroslav Petrech neveľmi rozšírenú odrodu Breslavu a Rizling vlašský. Absolútnym hrdinom ročníka však bude cibébový Rizling rýnsky. „Len v niektorých ročníkoch má na Slovensku mušt Rizlingu rýnskeho extrémne vysoké cukry a zároveň aj vysoké kyseliny. V litri takéhoto vína je okolo 250 gramov zvyškového cukru a 9 až 10 gramov kyselín. Vlaňajšok mi takéto víno podaroval,“ pochvaľuje si Petrech. Takže napokon to bude dobrý ročník.

Koniec dobrý, všetko dobré

Rok 2013 nesklamal milovníkov ružového vína. Veď počnúc Parížom, pokračujúc Madridom a končiac Cannes zbierali tejto jari slovenské „roséčka“ jednu zlatú medailu za druhou. Víno Mrva &Stanko, Víno Matyšák, Martin Pomfy, to je len zopár mien, ktoré excelovali. Ružové vína sa vlani vyrobili nielen z tradičného Cabernetu Sauvignon a Frankovky modrej, ale aj Svätovavrineckého, Rulandského modrého či Modrého Portugalu. Od roku 2010, keď sa stal v Paríži šampiónom ružový kabernet Vladimíra Mrva a Petra Stanku, Slovensko získava za atraktívne ružové vína veľa ocenení, ktoré svedčia o tom, že máme polohy, ktoré nesklamú. Kým červené vína sú riskantné, ružové vychádzajú takmer naisto. Ako vraví modranský enológ Jozef Kováč, je to vec správneho načasovania zberu a pravdaže citlivej vinárskej ruky a úst. Špičkové ružové zvláda k spokojnosti spotrebiteľov čoraz viac vinárov. O červených vínach ročníka 2013 odzneli rôzne poznámky. „Sú trochu hádankou, aké sú, ukáže až rok 2015 či 2016,“ myslí si Vladimír Mrva. Ondrej Korpás sanetajil tým, že mladé červené sú drsnejšie ako po iné roky, ale dobrí technológovia si s nimi poradia. „Hlavne však chcú tieto vína čas,“ zdôrazňuje Miroslav Petrech. Koniec dobrý, všetko dobré. Tokajskí vinohradníci sa o tom presvedčili vlani. Studená jar ich vystrašila, ale zlatá jeseň porodila toľko cibéb, že Jaroslav Ostrožovič z Veľkej Tŕne hovorí o možnosti zopakovať skvelé tokajské ročníky 1989 či 1983. Príroda podarovala hrozno na výnimočné tokajské výbery. Vydarili sa však aj odrodové tokajské vína Furmint, Lipovina či Muškát žltý. Aký bol teda rok 2013? Napínavý, plný „klimatického“ dramatizmu, čo sa prejavuje v kompozícii všetkých vín. Väčšina bielych mokov sa spolu s ružovými už dostáva do predaja. Treba ich ochutnať, aby si každý vytvoril svoj názor na to, či si vinári poradili s konšteláciou chutí a vôní, ktoré im namiešala v hrozne a dnes už vo víne nevyspytateľná príroda.


degustacia-pre2014Nominačná výstava vín do Národného salónu vín SR 2013 – je pojem a skrytou túžbou o účasti každého producenta tohto moku….

Vzhľadom na vinársku tradíciu Hlohoveckej vinohradníckej oblasti, vzhľadom na našu cechovú prácu a spoluprácu – sme dostali možnosť podieľať sa na výbere vín práve do Národného ……

Pred sebou máte katalóg 6. ročníka Hlohovskej ochutnávky vín, ktorú organizujeme a ktorá sa stala súčasťou tohto celoslovenského prierezu úspešných producentov.

Po tragickom ročníku 2010 prišiel nádherný ročník 2011 a po ňom opäť prekvapenie slovenských vinárov rok 2012,ktorý opäť prepísal stupnicu kvalít Naších vín nielen u Nás ,ale aj vo svete vína.

Rok 2013 rok zmien klímy chlad , – horúčavy ,sucho niečo čo sa nedá naplánovať.

Každoročne kritizujem stav Našich vinohradov zlej poľnohospodárskej podpory atď.,kde Naše pestrofarebné polia a pasienky ovláda kukurica ,repka a hlavne burina. Práve vinič dokazuje za tieto 4 roky neskutočných klimatických zmien, že sme tá správna krajina na jeho pestovanie a držanie sa po stáročia zachovalej kultúry vína. Treba v tom pokračovať aj napriek tumoru nekompetentných úradníkov vydržať a hľadať liek na udržaní pozície ako vinárskej krajiny vo svete vín.

Po ročníku 2013 verím, že nastáva čiastočná  stabilizácia pestovania viniča.

Je málo odvetví, ktoré dokážu tak silno propagovať Slovensko vo svete ako Naše vinárstvo .Nejdem tu menovať vinárstva ,ale už vo Francii ,Portugalsku, Slovinska …znalci vína prezerajú atlasy a hľadajú, kde to Slovensko je ,ako je možné že také vína sú tam a mi ich nepoznáme ?

Je to úžasná reklama vinárov Slovensku.

Pýtam sa aj za Vás : Čo sme pripravili pre milovníkov vína? – turistov – o ktorých počúvame stále dokola ….

Hlohovec : kde by ste zobrali vínneho nadšenca na pohár vína a aký program mu spraviť na celý deň?

Je tu:

Golguz: svetové vína z Portugalska ,Slovinska …Národný salón …

Víno Černý: rok 2013, 43 zlatých medailý 6 šampíon výstav a dvojnásobný šampión výstavy SUPERBUM Pezinok…..

Ing Soják: uznávaný ako najlepší pestovateľ hrozna

PD Hlohovec čapované vína… sú ozaj z hrozna….

Kde v meste Vám ponúknu vína tohto regiónu – ,žiaľ len u vinárov.

Patriotizmus v Hlohovci od tzv. šenkárov je 0 bodov ,stačí im výčapné zariadenie a čapovanie tzv piva a pálenky do poldecákov.

Pri pálenke vieme rozoznať kvalitu podľa ceny ,žiaľ pri víne už nie a hlavne je to živý produkt s ktorým treba vedieť zaobchádzať….

Píše sa 901 rokov prvej písomnej zmienky o Hlohovci .Viniče tu boli ,ale už dávno pred tým

do 70 rokov minulého storočia bola samostatná Hlohovská vinohradnícka oblasť!

Zobrali nám ju!  Rozdelili na Malokarpatskú a Nitriansku oblasť.

Pozrite si kalendár akcií MVC ani zmienka o Hlohovci!…

Vôbec neberú vážne našu polohu a rozlohu viníc tak ako i samotné mesto zabudlo pri výročí spolupracovať s vinármi na hodnote tohto sviatku 900-ky.

Záujem ľudí o vínnu turistiku je úžasný – ako poukazuje Fraštacké putovania za vínom.

Ukazuje nám abnormálny záujem o akcie vinárske ale aj s tým spájané kultúrne aktivity….

Zo strany štátu sa kultúra scvrkla do „volebného guláša“ a je prakticky najvyšší čas ukázať čakateľom na zážitky, že máme ešte zopár dobrých vecí v talóne, ktoré stoja za námahu ich realizovať.

Pripravujeme pre Vás akciu pod názvom „Víno   z hrozna“ pochod po viniciach Šianec-Šomod-Šintava. Začiatok Empírové divadlo až Šintava a Sereď .Takmer 30 km trate cez vinice bude pochodom so zástavkami i kultúrnym programom na Fusmanovom dvore ,cyklotrase Jašter – Sereď.

Mesto Sereď Nám dáva pomocnú ruku pri organizovaní tohto projektu. O tom viac pre tých čo 14.6.2014 absolvujú s Nami promo akciu.

Na 6. ročníku Víno Hlohovec máme možnost prechutnať viac ako 250 vzoriek vína od Slovenskej špičky vinárstiev. Pýtate sa prečo nie ako Tirnavia ,Linčiansky Džbánok …. nie 500 ,600…?

Žiaľ za všetkým je hlavný faktor:

Chýbajú dobrovoľníci a viac zainteresovaných osôb k danej akcii .

Pripraviť podujatie ,vytvoriť propagáciu ,zozbierať vzorky ,zvolať degustátorov ….. nie je popri zamestnaní žiadna jednoduchá záležitosť .Napriek problémom ,ktoré sme mali na začiatku sme radi že Vám môžeme dať na hodnotenie lahôdky našich výrobcov.

Opäť musíme poďakovať všetkým ktorí stále majú odvahu pestovať a vyrábať víno,aby v nich pretrvalo .Verím že mladá generácia bude viac podporovať domáce poľnohospodárstvo..

U  nás a zvlášť v Starej Hlohovecko-Šintavskej oblasti tá kvalita je , preto nedovoľme, aby jej ubúdalo pod ťarchou nezáujmu. Prajme si, aby sa stala len prestížnou záležitosťou ,“  preto „ Pime naše vína ,sú svetové“.

Učme sa rozoznať čo je z hrozna a čo nie ,čo je poctivé a dobré. Veď sme krátko na tomto svete, aby sme si nedopriali vínko z hrozna a ešte lepšie ,keď bude z Hlohovca, aby vinohrady ktoré sú tu už stáročia rozdávali radosť a potešenie aj ďalším generáciám.

 

Cech združujúci pár nadšencov ukázal vinárstvu v Hlohovci smer, ktorým je potrebné sa uberať, aby sme dosiahli dimenzie predchádzajúcich storočí. Pripravili sme v mene týchto uzáverov zásadné administratívne zjednodušenie – Cech hostinskych vinárov a gastronómie bude po Novom Cech vinárov – a to – nielen Hlohovca ,ale aj Šintavy, Dvorníkov, Siladíc, Bojničiek….

                                 Bude to www. stránka : www.cechvinarov.sk

 

 

Porovnajte Naše vína s vínami iných regiónov a zdvíhajme hrdosť Našim výrobcom, nech patrón vinohradníkov sv . Urbánek drží nad nami ochrannú moc a Naša prosperita s plným mešcom éčiek im v tom pomáha.

                                                                

Tutura Pavol

Predseda cechu vinárov


Bilancia minulého roku v exploatácii vinárov na zahraničné trhy zaznamenala výrazný posun.

taipeiWine expo v Taiwanskom meste Taipei privítalo medzi vystavovateľmi už po druhý krát vinárov zo Slovenska. Boli to – Chateau Topoľčianky, Víno Ostrožovič so svojimi tokajskými vínami a reprezentant hlohoveckej vinohradníckej oblasti Víno Golguz Foodfarm Hlohovec.

Ing. Danko riaditeľ firmy a súčasne reprezentant na výstave Wine – expo privítal záujem Taiwansko – Čínskych obchodných kruhov, v ktorom práca a výsledky hlohoveckých vinárov obstáli na výbornú.

Výstava prebiehala v spolupráci s neziskovou organizáciou Európske Fórum Vínnej Kultúry pod vedením jej prezidenta Mgr. Jána Všetečku.

Na margo tejto významnej medzinárodnej akcie Mgr. Všetečka povedal:

„Je dôležité zúčastniť sa, vidieť svet a dokázať odhadnúť požiadavky trhu. Doma, ešte nikto nevymyslel dobrý obchod a myslím si, že Golguz svojou kvalitou a v tomto prípade – dôležitým množstvom produkcie je konkurencieschopný.

Navyše reprezentuje Hlohovec so svojou veľmi významnou tradíciou vinárstva, na ktorej sa dá stavať v turistike i zážitkovej gastronómii. 900 ročné jubileum písomnej zmienky o Hlohovci a ešte dlhšia história pestovania vínnej révy nesmie zabudnúť na túto významnú súčasť dejín mesta.

Už šesť rokov ubehlo od „Jašterského“ stretnutia, ktoré zorganizoval cech hostinských, vinárov a gastronómie , a… –  vinári nielenže v intenciách dohovorov – profitujú z tradície, kvality, ale svojim obchodným záujmom prekračujú kontinenty…

Je to úžasný úspech.

A to nehovorím o menších producentoch, ako sú :Víno Černý,Vínna pivnica Chudý, Jašterské vína -Tutura ,Soják ,Pd hlohovec a mnohí ďalší, vďaka ktorým sa širi dobré meno Hlohovca do širokého okolia.

Priatelia vína sa už môžu tešíť na 7 ročník Fraštackého putovania za vínom a máme cechári v talóne veľké prekvapenie po obnovení vysviacky vín ,0 ročníka zábavy priateľov vína , to hlavné zaujímavé čoskoro …

Je na nás, aby sme tlieskali ich úspechom a každý za seba ocenili ich kvalitné vína!“.

Slováci „Pime slovenské vína sú svetové“.

Pavol Tutura