„Slovensko prežíva vzrušujúce vinárske obrodenie. Biele a ružové vína získavajú vo svete už nielen zlaté či strieborné medaily, ale aj tituly šampiónov. V krajine dorástlo pokolenie vinohradníkov a vinárov, ktoré poukazuje na jej veľký intelektuálny i terroirový potenciál,“ tvrdí enologička Edita Ďurčová, ktorá bola priamym svedkom tohtoročných najväčších medzinárodných úspechov slovenského vína.

Slovensko si zvyká na úspechy svojich vinárov na medzinárodných súťažiach. Čo je za nimi?
Dve veci. Po prvé, kvalita slovenských vín je vynikajúca. Po druhé, konečne sme nabrali odvahu a ukázali ju svetu v reprezentatívnom výbere. Preto sú výsledky viditeľné. Sú nielen dobré, ale aj preukazné. Vinári boli na súťažiach v Paríži, Madride, Štrasburgu, vo Finger Lakes, v Cannes, naposledy v Bruseli. S akou konkurenciou sa tam stretávajú? Nedávno som sa vrátila z Concours Mondial de Bruxelles, kde súťažilo 8 500 vzoriek. Ako vidno, konkurencia je obrovská. Na niektorých súťažiach sa stretávajú vína z vyše 50 krajín sveta, sú tam vinárske mocnosti ako Francúzsko, Španielsko či Taliansko. Ide o celosvetovú konfrontáciu vín, pretože tu súťažia aj krajiny z Nového sveta – USA, Čile, Argentína, Juhoafrická republika, Austrália, Nový Zéland. Stretáva sa obrovská pestrosť odrôd a štýlov jednotlivých krajín a ich oblastí. Tieto súťaže sú veľmi referenčné, dá sa povedať, že ide o akési vinárske majstrovstvá sveta, významom dosť podobné povedzme svetovým tenisovým turnajom, pretože sa na nich zúčastňuje reprezentatívna špička vín z celého sveta.

Posudzovanie vín trochu pripomína hodnotenie krasokorčuliarskych súťaží. Krása, chuť a vôňa sú však dosť subjektívne znaky. Ako dosiahnuť objektívne hodnotenie vína?
Na každej súťaži sa objavujú degustátori nováčikovia. Na podujatiach, ktoré sú pod patronátom OIV – Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno, sa eliminuje neskúsenosť nováčika tým, že sa hodnotí za okrúhlym stolom. Prezidentom degustačnej komisie je vždy veľmi skúsený degustátor. Hodnotí sa anonymne. Všetky vína majú rovnakú štartovaciu čiaru, nikto nepozná ich pôvod, nevie o nich vôbec nič, okrem toho, že vidí farbu v pohári, v nose cíti vôňu a v ústach chuť vína. Názor každého degustátora sa berie do úvahy, o vínach sa diskutuje, a keď si víno zaslúži medailu, priznajú mu ju. Ak má nedostatky, nekompromisne mu ich vyčítajú.

Ľudia poznajú futbalové, hokejové reprezentácie, ale kto tvorí slovenský vinársky reprezentačný tím?
V zásade sú to všetky známe vinárske firmy, ktoré poznáme aj z pultov vinoték. Jednoznačne sem patria Mrva&Stanko, Karpatská perla, Víno Matyšák, Pavelka, Château Topoľčianky, Elesko, Château Modra, Janoušek & Polák, ale aj vinári, ktorí začali posielať vína na súťaže len nedávno a hneď sa uchytili, ako Víno Hubinský alebo Repa Winery, nehovoriac o vinosadskej skupine Pomfy, Zápražný, Tóth, Vršek a samozrejme Jaroslav Ostrožovič, spoľahlivý úspešný reprezentant slovenského Tokaja. Podotýkam, že menoslov nie je úplný.

Keď získali v roku 2010 Vladimír Mrva a Peter Stanko šampióna za ružový kabernet na Vinalies Internationales v Paríži, bolo to veľké prekvapenie. Sú ešte stále úspešné slovenské vína prekvapením?
Vždy sú prekvapením. V tlačových správach uvádzajú slovenské víno ako víno z „neznámej krajiny“, ktoré získalo veľkú zlatú medailu alebo sa stalo šampiónom kategórie s odrodou, „ktorú nepoznáme“. Tieto informácie vzrušujú, vinársky svet si ich okamžite všíma. Z posledných úspechov by som rada spomenula dve veľké zlaté medaily z Madridu a Grand Prix zo Štrasburgu. V Madride získal jednu veľkú zlatú Peter Matyšák za Müller Thurgau, na Slovensku aj vo svete dosť zaznávanú odrodu, a druhú Ladislav Šebo s hrozienkovým výberom z novej slovenskej bielej odrody Devín. Tieto vína vyvolali obrovský rozruch aj preto, že Matyšákov Müller Thurgau bol súčasne najvyššie hodnoteným vínom celej súťaže a získal neuveriteľných 96 bodov a Devín z Karpatskej perly bol tretí v poradí so ziskom 95,2 bodu. Vzápätí udelila medzinárodná porota na Mondial du Sylvaner Grand Prix za najlepší silván na svete Matyšákovmu Silvánskemu zelenému! Dostávam e- maily od somelierov, majiteľov reštaurácií, vinárskych publicistov a milovníkov vína z rôznych krajín. Majú záujem o slovenské vína. Chcú ich ochutnať a chcú prísť na Slovensko, pretože si všimli úspechy slovenských vín.

Aké svedectvá vydávajú vína o Slovensku?
Sprevádza ich tajomstvo nepoznanej, nepreskúmanej vinárskej krajiny, kde sa robia skvelé vína. Doteraz nedávali svetu o sebe vedieť, ale odkedy sa pravidelne zúčastňujú na veľkých svetových súťažiach, pútajú pozornosť najskúsenejších a najprísnejších degustátorov sveta.

Dokážeme ekonomicky profitovať z úspechu na medzinárodných súťažiach?
Nemyslím si, že zo dňa na deň sa slovenské vína začnú masívne vyvážať. Ide skôr o to, ako rozumne zužitkovať ich rastúcu prestíž. Možno by sme sa mali vrátiť
k myšlienke, ktorú vlani po úspešnej organizácii Concours Mondial de Bruxelles
v Bratislave vyslovil španielsky Master of Wine Pedro Ballesteros. Povedal, že niet kvalitnej vinárskej krajiny bez ikonických vín. To znamená, že ak má krajina vynikajúcu kvalitu vín, svet ju akceptuje bez ohľadu na to, akú má rozlohu vinohradov. Ten, kto ich chce ochutnať, musí do krajiny prísť.

Z toho vyplýva, že Slovensko by mohlo získať z rozvoja vinárskej turistiky?
Presne tak. Práve vinárski turisti môžu priniesť do krajiny peniaze, utratiť ich
v slovenských hoteloch, reštauráciách, navštíviť naše pamätihodnosti. Prospech
z toho majú nielen vinárstva, ktoré upútali pozornosť v zahraničí, ale aj iné
v regióne. Ak niekto k nám príde, veľmi rád navštívi aj iné podniky.

Dobre zorganizovanú vinársku turistiku má Rakúsko. Čo by sme sa od nich mohli naučiť?
Organizovanosti, cieľavedomosti. Vo svete je síce skupina vinárskych nadšencov „šialencov“ v dobrom zmysle slova, ktorí sú ochotní cestovať za dobrým vínom ďaleko a trmácať sa aj po cestách-necestách. Lenže väčšinu milovníkov vína tvoria ľudia, ktorí požadujú istý cestovateľský štandard. Nezostáva nič iné, len sprístupniť aj menej dostupné regióny. Dobudovanie ciest je kardinálnou otázkou. Pohodlne sa z Bratislavy možno po diaľnici dostať do Topoľčianok, ale nie do Tokaja. Do infraštruktúry, dostupnosti, prehľadného značenia vinárskych ciest sa oplatí investovať viac ako do niektorých propagačných akcií, ktoré sa robia v zahraničí, pričom sa o nich často málokto dozvie, alebo tí, čo prídu, ochutnajú nejaké víno, ani si presne nepamätajú, z akej bolo krajiny a zakrátko táto akcia úplne zapadne prachom.

Ktoré vína sú najväčšou budúcnosťou Slovenska?
Jednoznačne biele vína. Biele odrody majú najväčšie zastúpenie v slovenských vinohradoch, vieme s nimi najlepšie robiť, najviac bodujú na zahraničných súťažiach a poskytujú širokú škálu štýlov. Sú atraktívne ako mladé vína, ktoré sa chutnajú už v novembri, keď hýria jemnosťou, sviežosťou, vôňou kvetiniek. Naše biele sú krásne, od tých na kosť suchých, minerálnych cez polosuché aj polosladké až po komplexné sladké vína – hrozienkové, cibébové, ľadové. Na vrchole pyramídy stoja tokajské výbery. A potom sú tu samozrejme ružové vína, ktoré spestrujú ponuku bielych vín.

Čím?
Slovenské ružové je iskrivé severské víno. Šťavnaté, pikantné, so sviežim ovocným výrazom, ktorý sa nenájde ani vo francúzskych vínach. Iskrivú slovenskú pikantnosť som v ich ružových vínach neobjavila. Ich rosé majú väčšiu guľatosť,
ale chýba im pikantná šťavnatosť, ktorá je charakteristickou a originálnou črtou slovenských ružových vín. Napokon, Slovensko má v prípade chladnejších ročníkov s nedostatkom slnka vždy dobrú alternatívu pre modré odrody v podobe rosé. Tie nesklamú v žiadnom ročníku.

Aká je vizitka slovenských červených vín?
V zahraničí sa skutočne dobre hodnotia naše červené vína z novošľachtencov, napríklad Dunaj, Hron, prípadne z klasických odrôd, ak boli dopestované v dobrých, slnečných ročníkoch. V takých, keď je hrozno fyziologicky, a najmä fenolicky dobre vyzreté. Bodujú vinári, ktorí vedia pracovať s modrými muštovými odrodami. Dôležitá je veľmi kvalitná práca v pivnici, najmä extrakcia, aby sa do vína nedostali nežiaduce látky. Jednoducho, aby boli vína jemné a elegantné, príjemné na pitie. To, že majú ľahšie telo, žiadnemu dobrému degustátorovi neprekáža. Ešte som sa s tým počas mojej kariéry nestretla. Skôr im prekáža, ak južanské vína – protipól slovenských vín – sú príliš koncentrované, alkoholické a ťažké. Dôkazom toho, že úspech má originalita a kvalita, sú horúce správy z Bruselu: opäť veľká medailová žatva pre slovenské vína, spolu 16 strieborných, 16 zlatých a 1 veľká zlatá medaila na Concours Mondial de Bruxelles. A práve to najvyššie ocenenie pre náš tím získalo… červené víno!!! Cuvée z novošľachtencov Hron-Váh-Rimava-Rudava, Winemaker’s Cut 2011 z trnavského vinárstva Mrva & Stanko zaujalo svojou originalitou a charakterom. Keď Dorota Pospíšilová vyšľachtila nové slovenské odrody a Ondrej Korpás st. v strekovskom družstve skúšal ich pestovateľskú vhodnosť, pravdepodobne ani netušili, že „zamiesili” na ikonické slovenské vína.

Edita Ďurčová

enologička a medzinárodná degustátorka

Ako prvý slovenský enológ získala vysoko prestížny medzinárodný titul AIWS – Associate Member of the Institute of Wines and Spirits, udeľovaný svetovo uznávaným londýnskym Wine & Spirit Education Trust. Plynulo rozpráva ôsmimi jazykmi. Je autorkou päťjazyčného slovensko-česko-francúzsko-nemecko- anglického Vinárskeho slovníka.